33 km trasa na Malofatranskej stovke 2020
Sobotňajšia Malofatranská 33 (+2300 m) alebo
- keď nechceš zobudiť baby na ubytku a potom čakáš v rade na wécko a skoro nestihneš štart,
- keď medzi tými stovkami ľudí po štarte netušíš, ako rýchlo vlastne po tej úvodnej mierne naklonenej rovinke bežať,
- keď v prvom kopci a gigantickom blate ideš (dva kroky dopredu, jeden dozadu) s týpkom z obchodu, ktorý sa ešte pred dvomi dňami pýtal: "A paličky máš?" a ty si mu hrdinsky odpovedal, že netreba,
- keď v druhom kopci stretneš "náhodného" Tibora zo Šale, ktorý je tiež na prvých trailových pretekoch a s ktorým to potom dobehnete až úplne do konca (ďakujem, šlo sa spolu výborne),
- keď vás začnú obiehať najväčší borci z 50 a 100 km trás (mali na úvod o jeden kopec navyše), ktorí proste dole tým blatom nebrzdia,
- keď na občerstvovačkách nestíhaš podávať superochotným a milým dobrovoľníkom prázdne fľaše,
- keď sa už konečne vytrepete hore popri lanovke do Snilovského sedla a viete, že ostáva už len jedno väčšie stúpanie na Malý Kriváň,
![]() |
| Chladenie na hrebeni MF zapnuté |
- keď už dvadsiatemu okoloidúcemu na otázku "Kam běžíte borci?" vysvetľuješ, že tí ozajstní borci ozaj bežia 100 km až na druhý koniec Malej Fatry,
- keď vás prekvapí neoficiálna občerstvovačka za Malým Kriváňom (to vážne si niekto dobrovoľne kvôli iným vyšľape na hrebeň s kopou pitia a jedla na chrbte, stojí tam niekoľko hodín v nazvime-to-nie-úplne-teplúčku a ešte sa usmieva?),
- keď zbehnete prudko dole z Kľačianskej Magury a bežíte už len posledný kúsok medzi dedinami po mierne zvlnenej rovine v poludňajšom slnku, čo máte vy z Bernolákova a Šale vlastne fakt dobre natrénované,
- keď ešte pred koncom vytiahnete s parťákom spoločný šprint do cieľa,
- keď dobehnete v polovici štartového poľa, hoci váš cieľ bol "iba" dokončiť,
- keď v mikrobuse späť na štart zistíš, že poslať si do cieľa náhradné topánky by bol dobrý nápad.

Comments
Post a Comment